Problém tokajských vínnych ciest a obchodovania s uhorským vínom z Podhoria /Hegyalja/ a Zemplínskych vrchov je stále otvorený. Rovnako neuzavretý je aj rozsah vývozu uhorského, od druhej polovice 18. storočia tokajského vína nielen do Poľska a Ruska, ale aj do Švédska, Dánska, Holandska, Francúzska, Anglicka a iných európskych krajín. Štúdium archívnych fondov našich slobodných kráľovských miest dáva za pravdu tým, ktorí vývoz uhorského vína z Podhoria a Zemplínskych vrchov do Poľska zaraďujú už do poslednej tretiny 15. storočia. Rovnako aj začiatky vývozu uhorského vína z tejto oblasti do Ruska možno zaradiť do záveru 16. storočia. Jeho rozkvet však súvisel so 65-ročnou činnosťou Komisie pre dovoz vín z Tokajského podhoria v rokoch 1733 – 1798.  Do konca 15. storočia dominovali vo vývoze vína zo Sriemska, t.j. z územia medzi dolným Dunajom a Sávou, ktoré sa tešili väčšej popularite ako podhorské /tokajské/.

Vinohradnícka oblasť Tokaj leží na Dolnom Zemplíne v juhovýchodnom cípe Slovenska. Je pokračovaním vinohradníckej oblasti, ktorej väčšia časť sa nachádza v Maďarsku. Táto oblasť je najmenšou a zároveň najatraktívnejšou vinohradníckou oblasťou Slovenska. Tvoria ju južné svahy Zemplínskych vrchov osadené vínnou révou už po dve tisícročia. Patria do nej obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.

Tokajská oblasť je jednou z mála oblasti na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. O tokajskom víne sa hovorí ako o elixíre večnej mladosti. Všeobecne sa o tokajských vínach tvrdí, že majú liečivé účinky. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rímanov, kedy kraj bol súčasťou Panónie. Po páde rímskeho impéria pokračovali v pestovaní hrozna Slovania. Veľké zásluhy v rozvoji vinohradníctva v tejto oblasti sa pripisujú talianskym osadníkom v 13. a 14. storočí, ktorí sem priniesli nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu tokajského vína Furmint.